Etna je aktívna sopka nachádzajúca sa na východnom pobreží Sicílie. S výškou 3 357 metrov je to najvyššia a najaktívnejšia sopka v Európe. Názov pochádza z rímskeho slova Aetna.
Sopka je izolovaný kopec, ležiaci približne 29 km od mesta Catania. Na jej úpätí sa nachádzajú vinice, olivové, figové a citrusové sady, vyššie polohy sú pokryté píniovými hájmi a vrchol je odlesnený, pokrytý lávovými prúdmi a vulkanickým popolom. Väčšiu časť roka sa na vrchole drží snehová pokrývka. Počiatky sopečnej činnosti sa datujú na dobu pred pol miliónom rokov. Pred 3 500 rokmi nastal kolaps východného krátera, podobný erupcii sopky Saint Helens v roku 1980, čo je zaznamenané Diodorom Sicílskym (je to prvý historický záznam o erupcii Etny). Erupcie Etny sú väčšinou pokojné, efuzívne, ale občas sa vyskytnú aj explozívne erupcie. Posledná katastrofická erupcia sa udiala v marci roku 1669. Predchádzali jej silné zemetrasenia s epicentrami na južných svahoch sopky. 11. marca sa otvorila veľká trhlina, lávové prúdy zničili mestečko Nicolosi, neskôr ešte ďalšie dve mestá a viacero dedín. V apríli prenikli až k Catanii, túto však ochránili hradby, ktoré odklonili lávu do prístavu. No 30. apríla však prúdy prenikli aj cez hradby a zničili celú západnú časť mesta. Celkový objem vyvrhnutej lávy bol približne 830 km³. Ďalšia erupcia s pomerne veľkým lávovým prúdom sa odohrala v roku 1928, zničila mesto Mascali. V roku 1992 boli prevedené úspešné záchranné práce na odklonení lávy, smerujúcej na mestečko Zafferana. V rokoch 2002 – 2003 sopka vyprodukovala veľké mračná popola a prachu, ktoré boli viditeľné až z Líbye na druhej strane Stredozemného mora a aj z vesmíru. /zdroj: wikipedia/
Keďže sme sa od Etny nachádzali hodinku autom, nemohli sme ju vynechať, a hneď dvakrát :) Prvýkrát sme sa vybrali na konci decembra 2024, všetci traja. Bolo pekné vidieť, akí sú Taliani nadšení zo snehu :) Viditeľnosť sme mali slabšiu, preto sme sa tam veľmi dlho nezdržali. Prešli sme sa ku kráterom a chvíľu to tam vstrebávali. Pretože stáť na tak aktívnej sopke - neskutočný pocit. Ondrejkovi sa tam páčilo, lebo bolo pre neho isto zaujímave, ísť z miesta, kde je 19 stupňov, do mínus 4 stupňov. Bol trošku zmätený, že prečo sa tak naobliekávame, ale potom mal na tvári úsmev, keď zbadal sneh - on totiž má veľmi rád sneh. Parkovanie bolo adrenalínové, avšak po pár minútach sme našli voľné miesto. Nachádzajú sa tam reštaurácie, stánky a suveníry. Samozrejme, aj WC a na to, v akej výške, tak celkom obstojné :)
Druhá návšteva Etny bola čisto pre nášho tatina - Martina :) Oslavoval totiž na Sicílii narodeniny, tak sme mu zakúpili s Ondrejkom ako prekvapenie celodennú lyžovačku. Na Severnej strane Etny v lyžiarskom stredisku Etna Nord - Linguaglossa stálo celodenné lyžovanie menej ako na Slovensku :) dokonca aj v Poľsku. Lyžuje sa tam na prírodnom snehu, keďže tam nemôžu mať snehové delá kvôli aktívnosti sopky. Snehu v ten deň bolo dosť, zhruba 1,20 metra. Bolo tam 5 aktívnych vlekov, jednotlivé svahy sú rozdelené podobne ako v Alpách. Najdlhšia zjazdovka mala zhruba 8,5 kilometra. Všetky zjazdovky majú spolu cez 20 kilometrov. Čo sa týka vybavenosti - lanovky sú modernejšie a rýchlejšie ako na Slovensku. Pri každom východiskovom bode lanovky sa nachádza parkovisko pre autá, zázemie s reštikami, požičovne a suveníry. Horská záchranná služba na každom kroku. Ako lyžiar sa Martin dostal najvyššie ako kedy lyžoval - 2608 m.n.m. Lyžovalo sa naozaj skvelo. Nalyžoval dokopy 86 km za nejakých 7 hodín. Určite odporúčame všetkým nadšencom lyžovania, či turistiky celkovo. Je to zážitok na celý život. Ten pocit, že sedíte na lanovke a vidíte na more je fascinujúci.
Poznámka pod čiarov od Martina - Taliani nevedia lyžovať a nepoužívajú ochranné helmy :-)
Tešte sa na zajtrajšie video. 
