Po návšteve mesta Pula sme sa vybrali na ďalších 5 hodín jazdy autom do našej dovolenkovej destinácie - dedinky Mastrinka, pár metrov od mesta Trogir.

Mesto Trogir sa nachádza na ostrovčeku, ktorý je s pevninou a ostrovom Čiovo spojený dvoma mostami a nachádza sa tu veľa antických pamiatok. Je múzeom stredovekého dedičstva, ktorého história siaha až do dávnych čias, keď bol ešte známy ako Tragurion. V roku 1997 bolo historické jadro Trogiru zapísané na zoznam svetových kultúrnych pamiatok UNESCO.

Historické jadro mesta je postavené na umelo vytvorenom ostrovčeku, ktorý je spojený s pevninou malým mostom (Trogirský most). Na druhej strane je umelo vytvorený ostrovček spojený pohyblivým mostom s ostrovom Čiovo (Čiovský most).

Mesto má tri veže, z ktorých najznámejší je veža Kamerlengo, ktorá Trogiru dáva jeho zvláštnu vizuálnu identitu. Milovníci kultúrnych a historických pamiatok, umelecký diel, pôvodných budov a romantických uličiek sa v Trogire môžu zoznámiť s jeho dedičstvom. 

Úzke kamenné uličky, reštaurácie, kaviarne, obchody so suvenírmi a galérie spolu s početnými kultúrnymi a hudobnými podujatiami dávajú tomuto mestu zvláštnu stredomorskú atmosféru, hlavne v nočných hodinách. Staré drevené plachetnice i luxusné jachty na južnej strane mesta provokujú údiv i romantické povzdychy. /zdroj:wikipedia/

V dedinke Mastrinka sme bývali v dokonalom ubytovaní a zamilovali sme si to tam od prvej sekundy. Zatiaľ najlepšie ubytovanie, v akom sme kedy bývali. Pláž sme mali presne 145 schodov ďaleko. Trošku náročnejší terén, ale za to ubytovanie to stálo. More bolo dokonalé, Ondrejkovi sa veľmi páčilo, bol tam naozaj šťastný a užíval si to, ako aj my. Táto dovolenka bola taká oddychová, takže sme len klasicky chodili plávať, varili, jedli, hrali spoločenské hry a spali ;) Atrakciou bola blízkosť letiska, kedy asi každých 5 minút pristávalo lietadlo. Mysleli sme si, že to bude obrovský problém a pritom vôbec. Hluk bol v ubytovaní minimálny a na pláži to bolo ako hlavná téma debaty :)

 

 

 

 

 

 

 

Boli sme v Trogire na randíčko s Maťom sami dvaja, keďže s nami boli rodičia. Mali sme tam obrovské horúčavy. Večer o deviatej bolo v Trogire 36 stupňov, neskutočné voľačo. Napriek tomu to bolo kúzelné mesto a určite stojí za to ho navštíviť. Kam sa pozriete, tam dýcha história.

Prvú návštevu Trogiru aj s Ondrejkom - sme museli vzdať, pretože Ondrejko nemá rád tak obrovské horúčavy a veľmi nám tam vystrájal, takže si nemyslite, že to je všetko dokonalé. Po asi 10 minútach som usúdila, že ja a Ondrik sa vrátime na ubytovanie, kde sa hneď do troch minút ukľudnil a rodičia s Maťom si užili vychádzku bez nás.

Jediné mínus Mastrinky je, že nemajú nejakú možnosť sa prejsť popri plážach...

Určite sa nebojte skúsiť so svojimi ratolesťami cestovať, stojí to za to!