Litmanová, dedinka, ktorá žije svoj každodenný kolobeh od nepamäti. Jeho súčasťou bola stará, vzácna tradícia. Každoročne v júli sa celá dedina sťahovala na majdany (drevené zruby, pozostávajúce z izby pre rodinu, senníka a miesta pre dobytok). Celé rodiny s deťmi aj gazdovstvom putovali do hôr, na lúky a pastviny, kde Litmanovčania kosili a pripravovali seno pre dobytok na zimu. Seno sa stávalo najdôležitejším zdrojom obživy, pretože seno bolo chlebom, mliekom aj mäsom. Lebo v Litmanovej sa chlieb odjakživa kupoval. Na niekoľko týždňov tak všetci vymenili život v dedine za čas strávený na svojich majdanoch, ktoré boli miestom prežitia v tomto chudobnom kraji. /zdroj:horazvir.sk/ Na toto pútnické miesto sme sa vybrali prvýkrát v lete roku 2022, o pár týždňov znova a v neskorej jeseni 2022 opäť a tešíme sa, že tam zájdeme znova. Toto miesto má krásne čaro a tajomno. Prirovnala by som ho energiou k Medugorju v Bosne a Hercegovine. Zjavenia Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty v Litmanovej boli údajné zjavenia presvätej Bohorodičky (Panny Márie), ktoré sa podľa pútnikov diali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 na hore Zvir dvom dievčatám, Ivete Korčákovej a Kataríne Češelkovej. Prvé zjavenie sa podľa rozprávania detí uskutočnilo poobede 5. augusta 1990, keď sa hrali na blízkej hore Zvir. Pri hraní sa v lese počuli hluk, ktorého sa naľakali a skryli sa v blízkom senníku. Hluk neustával a deti mali pocit, že niekto chodí okolo dreveného senníka. Po čase sa ozvalo silnejšie búchanie, ako keby niekto spustil zo skaly hŕbu dreva. Deti: Ivetka Korčáková (11-ročná), Katka (12-ročná) a Miťko (9-ročný) sa začali modliť mariánsku modlitbu: Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť a to trikrát - ako neskôr povedali, túto modlitbu predtým nepoznali. Zároveň začali ľutovať svoje hriechy a náboženskú vlažnosť. O chvíľu spozorovali v miestnosti svetlo, ktoré najskôr považovali za slnko. Svetlo sa presunulo nad lavičku a vo svetle spozorovali krásnu paniu, ktorá si sadla na lavičku. Ivetka: "Dňa 5. augusta 1990 sme mali jedinú prosbu, aby táto krásna Pani išla spolu s nami (zo Zviru) dolu do dediny, pretože sa už stmievalo a my sme sa báli ísť lesom samy. Krásna Pani nám túto prosbu splnila." Katka: "Šli sme a ona asi dva kroky za nami. Cítila som pokoj. A potom, od potoka, sa začala odďaľovať. Keď sme prišli dolu ku krížu, Panna Mária si pred ním kľakla a prežehnala sa." Už od začiatku začala horu Zvir navštevovať skupinka veriacich. Neskôr, 11. novembra 1990 bola už s dovolením prešovského gréckokatolíckeho biskupa Jána Hirku, pod správu ktorého spadá farnosť Litmanová, na hore Zvir slúžená svätá božská liturgia. Dňa 25. novembra 1990 sa konal obrad posvätenia novopostaveného kríža. Pri posväcovaní, po modlitbe sv. ruženca, všetci prítomní údajne videli na Slnku nadprirodzené úkazy, pripomínajúce fatimský slnečný zázrak: slnko, do ktorého bolo možné bez ťažkostí pozerať, rotovalo, vyžarovalo sústredené kruhy v rôznych farbách dúhy, černelo, opäť zosvetlelo, chvelo sa a menilo polohu. Aj vďaka týmto úkazom prichádzalo na horu Zvir čoraz viac pútnikov. /zdroj:wikipedia/ Po návšteve Medugorja nás lákalo preskúmať aj miesta v blízkosti nášho domova, ktoré mali zjavenia. Litmanová je krásne vybudovaná, v srdci lesa. Terén je mierne náročný, avšak určite jednoduchší ako v spomínanom Medugorji. Je tam väčšinou stále niekto, avšak ak by som mala byť úprimná, už viac tam nepôjdeme po zotmení. Nie je to vôbec dobre osvetlené a prakticky ste v totálnej tme a atmosféra sa úplne zmení, takže za nás to neodporúčame určite bez bateriek. Ondrejkovi sa tam v celku páčilo, spočiatku, ako pri každom výlete, sa trochu hneval, že už nejdeme ďalej autom, pretože má veľmi rád vozenie v aute, hodiny a hodiny a hodiny... Zaparkovať sa dá k úplnej blízkosti areálu. Čo sa týka kaplnky a modlitby, tú v pohode Ondrej zvládol, nevyrušoval, nejako zvláštne stíchol zakaždým, keď sme tam boli. Dokonca som ho dokázala vziať so sebou si kľaknúť na tú ONU lavičku, kde si p. Mária sadla a aj tú lavicu pohladkal. V kaplnke zjavenia máte možnosť na papierik napísať aj mená rodín, či známnych, za ktorých sa bude slúžiť svätá omša, alebo sa kňazi v súkromí pomodlia za konkrétne prosby. Následne naše kroky smerovali k prameňu. Veľkým pozitívom je, že si tam viete vziať fľaše a nabrať si vodu, ak náhodou zabudnete, ako aj my :) Cirkev k pravosti, či nepravosti tunajších zjavení Panny Márie ešte nezaujala definitívne stanovisko, avšak toto miesto je miestom modlitby a mariánskej úcty. Momentálne celý priebeh zjavení s posolstvami je odoslaný na posúdenie pravosti zjavení na Posvätnú kongregáciu pre náuku viery vo Vatikáne. Ako vždy pri týchto miestach píšeme, aj keby ste boli neveriaci, určite stojí za to, vidieť toto krásne miesto s čistou energiou. Na záver ešte naša milá vec, ktorá sa nám tam stala. Keď sme sa pri kríži pomodlili, otočila som sa za seba, že pozriem, koľko je vlastne ľudí za nami a padol mi zrak na cestu, kde sa z ničoho nič zjavilo mokré srdce. Najprv som si myslela, že je to náhoda, avšak na druhý deň také isté srdce v slnečný deň, keď neboli zrážky, videl manžel v práci :)