Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci.
Jaskyňu objavil študent Ondrej Húska v roku 1922 a o šesť rokov ju provizórne sprístupnili. Neskôr jaskyniari objavili ďalšie priestory v podzemí a v roku 1954 ju sprístupnili už definitívne. Celková dĺžka jaskyne je 530 m, z čoho je sprístupnených 230 m pohodlnou prehliadkovou trasou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Na výlet do jaskyne sme sa vybrali skoro ráno, prostredie v okolí jaskyne je veľmi príjemné s výhľadom na panorámu Tatier. Po zakúpení lístkov si môžete posedieť pod prístreškom. Ondrejko si tam pekne pobehal, priestor je oplotený. My sme si zaplatili aj natáčanie a fotenie, aby sme mohli sprostredkovať dojmy a krásy z nej aj Vám, prostredníctvom článku a neskôr aj pridaného videa. Hneď po vstupe do jaskyne stojí krásny obrovský medveď, kde Vám sprievodca aj napriek tomu, že si nezaplatíte fotenie, dovolí odfotiť rodinnú foto, čo je veľmi fajn ako pamiatka.
V jaskyni je príjemne chladno, avšak oblečte si teplejšie veci, aby ste nemali veľký teplotný šok. Ondrejko sa spočiatku zľakol a nechápal, kam to ideme. Samozrejme, pár dní predtým sme mu vysvetľovali, že pôjdeme do jaskyne a že tam bude viac tma, než svetlo. To totiž on veľmi neobľubuje. Konieckoncov, vlastne asi nikto :).
Čo sa týka celkovej prehliadky, bola naozaj príjemná, trvala niečo cez 20 minút. Sprievodkyňa vravela o jaskyni veľmi zaujímavé veci, výklad bol odborný a poučný.
Po pár minútach sa už Ondrejko viac osmelil a bolo vidieť, že si pekne prezerá priestory a najviac ho bavilo pozorovať ľúdí, ako šli po schodoch. Úprimne, sme sa veľmi báli, že bude vykrikovať a rušiť ostatných, preto sme hneď na začiatku poprosili ostatných návštevníkov o trpezlivosť a vysvetlili im situáciu. Zobrali to v pohode, aj sa na Ondrejka usmievali a ozývali sa k nemu. Bola to príjemná zmena chovania, ak mám byť úprimná.
Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb. Jaskyňa je do značnej výšky vyplnená riečnymi usadeninami (Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka), v ktorých sa zachovali kosti medveďa jaskynného.
Važecká jaskyňa je staticko-dynamickým typom jaskyne s priemernou teplotou 7,1°C a vlhkosťou 94%. Z recentných živočíchov sa tu vyskytuje podkovár malý, v sintrových jazierkach žije chvostoskok. /zdroj:wikipedia/
Hoci Važecká jaskyňa patrí skôr k menším jaskyniam, predsa má svoje zvláštne čaro a určite odporúčame ju vidieť, aj s Vašimi deťmi s autizmom. Nech spoznávajú všetky krásy sveta, je to aj ich právo.
